Toto zimné ostrovné počasie narúša naše denné plány.
„Ideme von!‟ zahlásim, keď vidím matný obrys slnka za mrakmi.
Kým sa oblečieme a vytrepeme, príde shower, opravujem hlásenie: „Nejdeme von!‟
A tak sme namiesto von zas dnu a potom po odoznení „sprchy‟, sme zase von. O teplotnom šaškovaní ani nehovorím, v dome teplo, von zima, teplo, zima, zima, zima na pár minút, čo sme von a už sa valia vatové mraky smerom od Atlantiku -- znak, že treba dnu utekať a zasa teplo.
Teraz už zo 3 dni dnu, keďže súvislo prší a fúka. Dnes ráno nás na 100% prebudil pohľad na naše plné a dosť ťažké koše, ktoré mali v noci disko a ráno boli teda po opici. Zelený sa opil na šrot asi, lebo ležal nehybne na zemi a modrý sa ešte opieral o zábradlie a vracal plastové fľaše a kartón do susednej záhrady. Už som ich ale vykričala a skrotila, zelený je odteraz priviazaný. Nie je to protiprávne, veď tu sa bežne deti priväzujú na čosi ako vodítko.
Nuž tak. V takýto čas, keď sa koše rozvášnia, sa teda treba vedieť dajako doma zabaviť. Už sme si našli aktivitky, ktorými sa dá vyplniť urevaný nečas. Ale aj v daždi chodíme von, aspoň na chvíľu. Závisí od sily vetra. Minimálne zdvihnúť tie puberťácke koše.
Nie je to tu zasa také zlé s tými voľnočasovými aktivitami, naša hlavná ves ponúka plaváreň, ktorá nám je nanič, keďže 3/4 našej rodiny má rešpekt pred vodou, potom je tu obchod a reštaurácie, to je obľúbená britská činnosť, chodiť na lanč a dinr, a čo ešte... Asi už vlastne nič. Alebo žeby to bolo zlé s tou ponukou? Ak nerátam kostol a krčmy, tak to vyzerá ako veľmi chudobný výpočet.
Ľudia v takej malej komunite sa však vedia o to intenzívnejšie zabaviť. Stále sa tu niečo deje, aby neupadali do depresie z počasia. Pre deti, pre starších a staršie, pre milovníkov a milovníčky prechádzok v blate, pre psíčkarov a psíčkarky, pre vyrábačov a vyrábačky čohokoľvek, pre športovcov a športovkyne, pre kuchárov a kuchárky (uuf, nie je ľahké byť rodovo citlivá, radšej stopnem výpočet). Programy pre deti bývajú v angličtine aj gaelštine, aj ja som sa už jedno nové slovo naučila, do dôchodku to dám, celú gaelštinu. V krčmách bývajú kvízy a šípky. Väčšinou všade stretnete všetkých. Lebo tu treba aj malú príležitosť na sociálny kontakt využiť. A väčšinou je všetko zadarmo. Ešte aj (nie-chutný) čaj vám ponúknu.
Veru, dakedy som rada, že deň strávime konečne doma v pokoji, také rušné to tu je. Vtedy nám stačí múka, voda, krabica, staré časopisy a nožnice, ktoré vyčarujú nenáročnú zábavu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára