Ostrovný minisvet sa zbláznil -- neprší, nefúka, nekrúpuje, ešte dnes sme našli veľa černíc, teda brambles a dostala som do daru fľašu whisky. Ale že ju môžem niekomu darovať na Vianoce, ak ju nepijem.
Sezóna už inak končí, aj keď ešte sa trúsia turisti trochu, ale v novembri ich to isto všetkých prejde. Atrakcie i niektoré reštaurácie v odľahlejších dedinkách sa zatvárajú do jari.
Ešte pred Obanom sa nám podarilo stihnúť ísť do dedinky Port Charlotte, aka Šarloty, do Museum of Islay Life. Nachádza sa hneď v centre, ako prakticky všetko, lebo táto vieska je pochoditeľná za pár minút.
Ako turistku by ma možno odradila poloha priamo pri starom cintoríne. Alebo to by mi možno až tak nevadilo ako fakt, že úrady sa rozhodli šetriť a nekosiť na ňom trávu (a to už ani nespomínam trojtýždňový interval odvozu smetí). Isto každý súdny návštevník, ktorý sa tam ide pozrieť, na chvíľu zapochybuje, či je otvorené, vidiac dlhočiznúúú trávu zakrývajúcu dobreže nie dvere do múzea.
Je to vlastne len jedna veľká miestnosť plus jedna malá zadná izbička s prevažne knihami. Majú tam toho dosť, veľa vecí darovaných od miestnych, snažila som sa zaujať naše nezáujemkyne veľkýýým domčekom pre bábiky, ale nič, len sa fučali, že chcú ísť na bíč. No nič, pôjdeme niekedy, keď budú staršie. Ak to múzeum nebude úplne zarastené trávou dovtedy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára