Máme za sebou príjemne únavný festivalový týždeň, cez ktorý pálenice slúžili ako kultúrne domy a my sme boli kuknúť, čo ponúkali.
Niekde sa nám páčilo viac, niekde menej, ale celkovo to bol vydarený festival hudby a (hlavne) whisky.
Mne o ňu vôbec nešlo, užila som si ho v 100% triezvosti. Vytancovali sme sa dosýta, ako jedny z mála, lebo obecenstvo bolo ráno a na skoré popoludnie príliš neopité, aby začalo hopkať. Čiže kapely, ktoré hrali ako prvé, mali smolu. Darmo ľudí vyzývali, nech tlieskajú, nedajbože tancujú. Nulová odozva. Zachraňovali to naše dve tancachtivé, ktoré sa vždy hneď vyrútili na parket rovno pod muzikantov. Aj mňa pojali do tanca, teda prvú akciu iba mladšia, lebo hnedovlasou mi bolo oznámené, že ona chce tancovať krásne, a nie smiešne. Mohla som sa na to aj uraziť, ale som sa nie, ostala som sebavedomá.
Ľudia zas šaleli samozrejme a čakali v dlhočiznom rade od večera do rána (v priemere 13 hod) v hlavnej dedine Bowmore na festivalové edície whisky. Aspoň že počasie bolo k tým čakajúcim zúfalcom milosrdné. Už tretí týždeň máme trópy po škótsky = 21°, tak tam aspoň nemrzli ako minulý rok.
Najviac sa nám páčilo na otvorenom dni pálenice Bruichladdich. Aj keď, keby bolo v ten deň lepšie počasie, vyhralo by to spolu s touto pálenicou aj číslo 2 s komornejšou atmosférou.
1. Bruichladdich (číta sa brukladi alebo bruchladi pre tých, ktorí to chcú mať gaelskejšie, ja to hovorím s „ch‟, lebo mi to potom pripomína brucho, a tak sa na tom tak súkromne zabávam).
Ich deň vždy priláka veľa ľudí. Koná sa v nedeľu, keď nechodia busy, a tak sme sa odviezli taxíkom pol cesty a potom nás šofér vysadil na mieste, kde odvážali minibusy ľudí zadara priamo pred pálenicu. Že aby sme ušetrili 10 libier. Veď išli aj 2 busy bezplatne prevážajúce ľudkov, ale v nie úplne najvhodnejšom čase a otázka bola, či by sme sa do nich vôbec zmestili, keď sa toľko chtivých ľudí zalizuje na tento deň.
Na mieste už bol dlhý rad, a my sme mali ešte kopu času, deti už takmer spustili mrnč, že keeeedyyy, mamaaaaaa, ale zrazu sa otvorili brány a ľudia sa začali trúsiť dopredu.
Pod štýlovým pódiom bol pripravený veľký tanečný parket, ktorý, ako som už spomínala, obsadili len naše dve, neskôr sa k nim pridalo pár ľudí a úplne na záver sa už ohýbal tak, že to vyzeralo, že toľko tancujúcich nôh neustojí. To už bolo asi vtedy, keď ľudia držali v ruke už nie zrovna prvý drink a aj s ním si vyšli „ch‟ zatancovať.
Počasie bolo teplé a slnečné, dokonca mi aj plecia spálilo, a to sa teda veru často nestáva.
2. Kilchoman (číta sa kilhomen)
Predtým som tam nikdy nebola, veď načo a po čo, iba na pláži, ktorá je o kúsok ďalej. Zvonku vyzerá ako farma so sýpkou na zrno, nachádza sa ozaj v strede poľa, no proste iný štýl ako ostatné.
Ale minipriestory vo vnútornom areáli dokázali pritiahnuť veľa ľudí (na takú minipálenicu) a vyčariť super atmosféru. Škoda, že nesvietilo slnko v ten deň. Nebola síce zima, ale tie rovno-nad-hlavou visiace škótske oblaky, ktoré sa zlovestne nehýbu, iba tam tak visia, mne osobne spôsobujú mierne depresie. Ale ako vravia miestni, Not a bad day! alebo At least it's dry! = buďme radi, že neprší. Tak som bola rada a sadla som si do altánku so sedačkami zo slamy.
Ozaj, veď my sme sa tam skoro ani nedostali. Mali sme dohodnutý odvoz, ktorý sa ale nekonal, keďže bábätko podobne festivalovo naladenej mamičky a odvážačky v 1 zaspalo. Vravím si, hm, nejako sa tam dostaneme, mama ide byť dobrodružná!
Bus sme už zmeškali, tak že zídeme dole a dačo stopneme alebo si prinajhoršom zavoláme drahý taxík, keď tu zrazu náš bus za nami, 20 min meškajúci. Doviezol nás, kde mal a odtiaľ to bolo už „len‟ 4 míle do pálenice. Noc predtým som spala dokopy 4,5 hod, takže moja túžba kráčať bola priam obrovská. Zrazu zastane taxík, vystúpi tuto ľäďže suseda, ktorá ho prevádzkuje, a že ľudia, čo si ho objednali, nás ochotne zoberú, lebo majú voľné 2 miesta. A tak sme sa už viezli a vyviezli. Boli to Švédi (oj, tí radi whisky!), ktorí nechceli za odvoz nič. Že videli malé tancovať na bowmorskom dni, spravilo im to radosť a máme si užiť deň. Milé ozaj.
Fajne bolo ozaj. Baby sa v prestávkach hrali so senom a snažili sa vykomunikovať svoje senové zámery a hry s jedným len nemecky hovoriacim dievčatkom. Mama im do toho vstúpila svojou ako-z-chlpatej-deky nemčinou a prelomili sa bariéry.
Naspäť sme nemali ani bus, iba ak nohy, ale našťastie nás zobral jeden anglický pár, ktorý to tu má očividne rád, lebo toto bola ich 3. dovolenka tu tento rok. Malá v aute zaspala a tak nás odviezli až pred dom. Milé ozaj č. 2.
3. Bowmore
Ani nemám foto. Nie že by tam bolo tak zle, ale akosi som nemala čo a ani kedy fotiť. Keďže to bolo v hlavnej vieske, tak sme behali hore-dole, tam a späť, a stihli sme aj pláž a očľap v mori rovno pod pálenicou + ihrisko. Bolo sa treba schladiť, lebo v areáli bolo fakt horúco.
Pri vstupe sme dostali zadarmo tašku s 2 fľaštičkami 10-ročnej vody života, perom a pohárikom, ktorý sa dá nosiť na krku ako prvá pomoc pri dealkoholizácii.
Kapela bola dobrá, hrali cover verzie všetkého možného, ťahali od 11 do 5 s malými prestávkami a so slnkom rovno na nich pražiacim. Zvládli to super, ale neviem-neviem, či som ich nevidela uchlipávať si z podozrivej fľaše rovno na pódiu, asi najnovšia ochrana pred slnkom.😁
4. Ardbeg
Malo to byť všetko v štýle hippies a aj bolo a preto ma to nevzrušilo nejako. Ale stretli sme tam veľa známych i rodinných, a tak to bola povídacia akcia. Veeeeľmi pokojná a uvoľnená atmosféra, bol to posledný deň festivalu, tak podaktorí už len zo zotrvačnosti pili a chodili. Pokojný záver rušného týždňa.
Takže tak. Keď začnem piť whisky, budem recenzovať tie, zatiaľ len takto.☺
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára