Život v Škótsku prináša hlavne počasné prekvapenia. Ľudia musia byť vždy pripravení na ostrovnú zimu aj v strede leta. Veru, naše zimné topánky si pekne sedia vedľa sandálok a poltopánok, túžobne čakajúce na vyzdvihnutie. Teda, skôr tie sandálky sa načakajú, tie zimné čižmy im drzo a často vyplazujú svoje jazyky, vraviac haha, dnes ideme my von, vy si seďte doma!
A tak, aj keď predpoveď tvrdohlavo tvrdila, že majú byť tri slnečné dni za sebou, nestalo sa tak a moje prádlo vonka dostávalo zhora nebeské predpieranie aj hlavný prací program a to všetko úplne zadarmo, jééééj. To mi aj bolo celkom jedno, to prádlo -- aj ja -- si už na to zvyklo, hlavne v zime ho prakticky nemusím ani prať, len ho dať von a ono sa už samo operie a víchrica ho vyfúka.
Išlo mi o náš plánovaný výlet na ostrov Jura, ktorého kopce vidím z rôznych uhlov viackrát denne.
Išlo mi o náš plánovaný výlet na ostrov Jura, ktorého kopce vidím z rôznych uhlov viackrát denne.
Chcela som ho vidieť za slnečna, lebo v daždi a hmle sme ho už obkukali. Veľmi som túžila vidieť aspoň kúsok modrej oblohy a keďže sa nič nedialo, vzala som to do svojich rúk, teda hlavy, a vizualizovala si rozohnanie ťažkých olovených oblakov a nesivú oblohu. A zabralo to, lebo mraky sme nechali na našom ostrove a nad Jurou sa fajne vyjasnilo😁. Asi sa dám zamestnať v pálenici Bruichladdich ako zaháňačka dažďa a budem tam mať job aspoň jeden deň v roku.
Jura znovu zaujala a znovu inak. Tentokrát sme sa previezli takmer po celom ostrove, čo trvalo dosť dlho, videli sme jeho hlavných obyvateľov (srny), aj menšinových (ľudí), pláž aj kopce, hmlu aj slnečnú žiaru, roztratené domy, ktoré ožiarené slnkom vyzerali idylicky ako niekde v Chorvátsku, poprechádzali sa po bielom piesku s perleťovými mušľami a v suvenírovom obchodíku sme podporili miestny biznis nákupom dekoračných drobnôstok.
Takže Jura, áno, Ty, Tebe to hovorím, si krásna. Máš tajomnú atmosféru. Máš vrchy, more, si krásne zeleno-biela a raz sa vydriapem na tie Tvoje vrchoprsia, potom zbehnem dolu po Tvojich zelených žilách, teda lúkach, vyzúvajúc si topánky za behu, aby som ich mohla odhodiť na Tvojich bielych lícach, teda plážach, a hodím sa do Tvojich búrlivých modrých a mokrých vlasov. Ale dosť bolo poézie, toto všetko mám v pláne až o pár rokov.
Zajtra sa ideme hodiť do Zázrivej a asi tam zmokneme, ale nech. Zdá, sa že miesta a dediny ženského rodu majú mystickú atmosféru, ktorá z nich prúdi v akomkoľvek počasí.
 |
| Domy pri jednom zo zálivov |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára