Aj novoročný. Páči sa mi to dvojité dvadsiatkové číslo, peknô je, ako by povedala moja starká, ktorá bude mať čoskoro 93 rokov. Pamätám si len trochu, ako sa za starých čias slávili Vianoce v dedine, kde bývala, teda za mojich detských čias, o takých tých úplne starých netuším. Vybavuje sa mi živý stromček len tak piznutý z hory, na ňom jabĺčka a salónky. Milý minimalizmus, iba toho snehu bolo veľa.
A potom pred- alebo trojkráľová koľada. Tu u nás na ostrove ani sneh, ani jabĺčka na reálnom stromčeku a o minimalizmus som sa snažila a aj mi to celkom pekne išlo až do týchto Vianoc, keď deti zas dostali od každej pratetky a susedy a bývalej susedy kopy vecí. Našťastie ma asi niekto telepaticky zachytil pindať na plast, lebo toho nebolo skoro vôbec, zato 5 ľudia mali nápad kúpiť každej po pyžame.😅 Ale slovo koľada, teda jeho verzie, som tieto Vianoce použila a naučila sa zas niečo nové, a teda Linksmų Kalėdų po litovsky a Vesela Koleda po bulharsky.
Ale inak to bolo merry a happy a tak ďalej, čo v preklade znamená Vianoce = party a chlast. Či párty či ako sa to prepisuje. Slovo večierok sa mi nepáči, tak radšej použijem slovo oslava. Xmas proste nie sú až takým rodinným sviatkom, je to skôr ako Silvester s darčekmi. Nech sú, aké chcú, my sme si ich spravili také, aké sme chceli my. S novými tradíciami.
A zdobiť sme začali už na Mikuláša. Z dvoch dôvodov, nech sa predĺži pocit Vianoc a preto, aby som si to pekne rozložila a neuštvala sa v deň pred, kedy by som mala akože robiť všetko, no nie, ďakujem.
A hlavne, pre mňa je hlavným sviatkom zimný slnovrat, kedy si zosumarizujem minulý rok a popremýšľam nad tým novým. To ostatné, čo príde potom, je už len také to svetské, jedlo a darčeky. Ale veď nech aj to je, prečo nie.
Na Štedrý večer sme, ako sa to už u nás stáva tradíciou, boli v lese dať zvieratkám mrkvu a repu.
Na Štedrý večer sme, ako sa to už u nás stáva tradíciou, boli v lese dať zvieratkám mrkvu a repu.
Ešte budem musieť vybehnúť von kuknúť, či predsa len dačo nebude musieť byť zobraté dnu alebo zaistené kameňom, tak ako napríklad náš recyklačný kôš, ktorý majú práve dnes prísť vysypať, asi budem musieť striehnuť za oknom a hneď ich ísť všetky zachrániť, lebo inak preletia cez polia a už sa mi nechce pátrať po odfúknutých veciach kade-tade po zakakaných poliach.
No nič, idem toto rýchlo publikovať, lebo elektrické šnúry si nebezpečne plachtia vzduchom, stále ešte držia, len nevedno dokedy, a treba sviečky a baterky nachystať, ak by čosi-kdesi...
P.S.: Aktualizácia na záver, dúfala som, že koše vysypávať nebudú, ale jasné, že boli a nechali ich rovno pri ceste, kde ohrozovali premávku a tak som sa obliekla do kostýmu superhrdinky, či nie, iba bunda moja to bola, že ich idem chytiť, ale chytil ma iba náraz a normálne ma odsunulo späť. Našťastie sú tu vedľa akurát robotníci, ktorí prerábajú susedovi čosi, a tak mi pribehli na pomoc, a keďže mi vietor naznačil, že mám pribrať, tak som si dala dekoračné kamene spred domu do bundy a takúto zaťaženú ma už tento živel pustil, a spoločne mužsko-žensky sme tie koše skrotili a dali na miesto.
No nič, idem toto rýchlo publikovať, lebo elektrické šnúry si nebezpečne plachtia vzduchom, stále ešte držia, len nevedno dokedy, a treba sviečky a baterky nachystať, ak by čosi-kdesi...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára