... nám pred pár dňami začal svoje pomalé skracovanie. Ale ešte stále sa dá pozorovať, ako slnko vlastne vôbec nezapadá a zore sa dajú kukať celú noc. Že kto by bol hore celú noc? Keby sa chcelo, tak by sa dalo, lebo poriadna tma, ktorá by zalepila oči nám ľudkom na aspoň väčšinu noci, nenastáva. A tak si ju vyrábam po starosvetsky, vankúšom na očiach.
Ak sa teda na chvíľu nevráti zima ako pred pár dňami, keď som pár vecí po búrlivom vetre nenašla na svojom mieste a z oblohy lialo tak ako za starých zimných čias. Poučená som na druhý deň zakryla jeden z recyklačných košov improvizovaným vrchnákom a zaťažila kameňom, lebo ten pôvodný si vietor vypožičal ako frisbee a odletel susedovi cez múr do záhrady, nechytil ho tam a nevrátil k nám, asi ho nudila táto hra.
Keď je už tak fajne škótsky letne (to môže byť čokoľvek od 13 stupňov hore), deti zahlásia, že je príliš teplo alebo príliš jasno. To budú tie skotiš gény.
Keďže toto je nielen whisky ostrov, ale aj farmársky, trávu a kvety spásajú kravy a ovce a všade sú ploty alebo múry, asi aby nezdrhli slniť sa na pláž, napriek tomu sa to niektorým z nich podarí a niektoré majú také šťastie, že v odľahlých končinách ostrova si behajú len tak navoľno a nevzrušene prežúvajúc nám v aute usadeným kukajú rovno do očí, stojac si veselo v strede cesty.
Týmto všetkým som chcela povedať to, že mi tu doteraz chýbali také poriadne lúky, s viac ako dvomi druhmi kvetov. Až sme sa rozhodli ísť na miesto, kde som naposledy bola pred 10 rokmi, viem, znie to čudne.😀 Nejako sme na to miesto proste pozabudli.
Je schované za kopčekom, ktorý je blízko majáku, prejde sa cez udržiavanú poloverejnú, polosúkromnú záhradu, dajú sa dole topánky a ide sa po tráve popri normálnej a kvetmi vyparádenej a jednoducho naozajstnej lúke.
Hnedovlasá mi vraví: „Mama, tu je lúka!‟ Áno, dieťa moje, aj mama je šťastná. A ešte šťastnejšia, keď vidím, že je plná byliniek, tak beriem tašku a cestou na pláž trhám. Na skalách nás vítajú divoké kozy a ich exkrementy, ale ani to nepokazí dojem z fajnej vody, nie teplej, ale fajnej, a z výhľadu na Írsko.
Takže tak. Aj napriek tomu, že nemám pochodené všetko, považujem sa za celkom ostrovne scestovanú a baví nás skúmať aj minilesy, lebo každý je iný a tiež minipláže, lebo každá ponúka inú vodu, iné mušle a iné kamene.
V poslednej dobe mi chodí na um myšlienka, že všetko je blízko. Stačí sa len načiahnuť a zmeniť polohu, názor, videnie a šup, je to tu, hneď pri mne, buď fyzicky alebo ako nápad. Len sa mi treba otočiť, hodiť sa do ticha alebo doslova zdvihnúť zadok.😀
 |
| Krava: „Chceš niečo?‟ |
 |
| Fotogenický maják:) |
 |
| Kozičky |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára