Kukám, či sa to ten teplomer pokazil či čo... 23 stupňov ukazuje a mne sa tak uzdalo, že je hádam aj 30. Úpek, ako sme hovorievali kedysi.
Deti: „Vonia to tu ako na Slovensku.‟
Sucho také, že bolo treba záhradu polievať. Nechtíky som viackrát našla s vyplazenými jazykmi, ale našťastie sa mi ich podarilo spojazdniť.
Odliv sa spermanentnil, dá sa behať hore-dole po odkrytej pláži z jednej viesky do druhej hocikedy cez deň.
Je príjemné dostať raz za dva-tri roky takýto darček v podobe echt letného počasia a nielen takého škótskeho, kedy sa niektorí z nás musia najskôr dostať do inej mozgovej hladiny, kde si vsugerujeme, že je teplo. Náš doslova papierový dom sa vyhrial na 28 stupňov a nebolo spôsobu, ako mu zraziť teplotu. Ááále nesťažovali sme sa, užili sme si ten týždeň, čo tento doslova zázrak trval.
V rámci prázdnin sa nám podarilo vybrať sa dvakrát na Juru. Ako inak, očarila. Kopce, more, pokoj, teda, tentokrát tam bolo rušno, videli sme na ulici okolo 15! ľudí, vyzerali tak horolezecky, takže vrchy boli asi hlavnou atrakciou.
Je zaujímavé, ako rôzne miesta vyžarujú rôzne oné, energie či vibrácie či atmosféru či všetko naraz. Hneď ako sme sa previezli kompou z nášho ostrova na divokú Džu-uru, cítila som sa zrazu inak a keď sme vystúpili z auta na jednom priam magickom mieste, kde stál dom na kopci s výhľadom na more aj kopce a pri tom dome strom a pri tom strome les, proste moje vysnené miesto na bývanie, vravím si, čo mi toto pripomína? Po chvíli mi došlo, veď to je totálna Zázrivá. Pokojná atmosféra, nič sa nerieši okrem roboty okolo domu, celý deň von, no vrátila som sa späť v čase o takmer tri dekády.
Inak tam toho veľa nie je, jeden obchod, jeden hotel, jedna whisky pálenica, jeden podnik s občerstvením, jedna škola, jeden obchod s výrobkami miestnych ľudí, všetko na jednej ulici a jedna výrobňa ginu, ktorá je ďaleko od centra, skoro až na samom konci ostrova.
Vybrali sme sa priamo tam, za ňu, kde končí cesta a začína divočina. Tabuľa nás upozornila, že ďalej už len pešo a vidiac tie míle pred nami sme sa len usmiali, nazbierali pár čučiek a otočili sa naspäť. Určite by bolo interesantné vidieť tretí najväčší morský vír na svete, ale ísť za ním 7 míľ, hm, no to odložíme na neurčito alebo k nemu pôjdeme člnom.
Chalupa Georgea Orwella, kde napísal knihu 1984, je tiež tam tým smerom. Kedysi som si myslela, že na taký desivý román si teda vybral fajné miesto, ale už som zmenila názor.
Jura je slobodná, divoká, nespútaná, krásna. Takže milý Juraj Orvel, nie. Neberiem tvoje dielo za moju realitu a myslím si, že svet, naša Zem, je a mala by byť ako Jura. Krásna, nespútaná, divoká, slobodná. Takú si ju vyberám.
 |
 |
 |
| Niekto tam k tým 4 míľam vtipne pripísal 198 |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára