Už je síce vyše mesiaca odvtedy, ako prebehol, ale keďže ide o hlavnú udalosť a sešlosť roka na našom ostrove, energia a spomienky furt pretrvávajú. Síce sa nám akosi nepodarilo dostať sa na Bruichladdich, keďže lístky sa predávali len online a osobe zabezpečujúcej ich sa nepodarilo uchmatnúť ich dostatočne rýchlo -- a vlastne sa nám nejako nepodarilo ísť v podstate nikde okrem akcie Caol Ila, ktorá sa konala nie v ich areáli, ale u nás vo vieske na námestí, ktorého opliaskané storočné budovy pri tejto príležitosti aj trochu obielili -- aj tak sme zaregistrovali, že ostrov dýcha takým čímsi iným.
Nebolo kedy študovať programy páleníc, kto kde hrá a čo tam je, lebo ten týždeň (a aj ten pred ním a aj ten pred ním) bol akýsi besný, tak len tak narýchlo som kukla Bowmore, a písalo, že tento rok to bude tiež len na lístky, no tak reku nič.
Potom som samozrejme stretla kamošku, ktorá sa ma pýtala, či sme boli na bowmorskom dni, no reku bez tiketov sme nešli, a ona že aké tikety, že to bolo otvorené tak normálne ako vždy. No nič, bol to pekný deň a my sme sa ho rozhodli nepresedieť doma; išli sme namiesto whiskárne na pláž. Na ceste späť nás priamo na ceste čakala statná krava, ktorá nevyzerala mierumilovne, práve naopak, zdala sa mi byť naštvatá, že jej družky sú za plotom na poli a ona na ceste a tak sme to strihli cez celý ten vres a močariny rovno na cestu, kde sme si stopli bus. Výhoda tohto druhu dopravy je tá, že hoci má svoje normálne zastávky, v podstate funguje na princípe zamávania na hocijakom mieste.
Autobusy a taxíky lietali hore-dole, busová spoločnosť na ostrove sa pripravila na návaly turistov a zabezpečila veľké-veľké busy, ktoré do seba zmestili omnoho viac ľudí ako tie klasické doterajšie. Pri čakaní na jeden sme len zírali, koľko z neho vystúpilo človečenstva. Lebo tak normálne, mimo sezónu, býva v busoch priemerne tak 3 a pol človeka.
No a krátko po feste nás už čakala naša klasická cesta rôznymi dopravnými prostriedkami v zvyčajnom poradí loď -- bus -- lietadlo -- vlak, ktoré nás dopravili po 2-ročnej prestávke na Slovensko. Nebola to hladká cesta, zasa raz sme sa trošku potrénovali v trpezlivosti a vďačnosti, ale hlavne, že sme došli a to krásne horúce počasie, to už bol nečakaný bonus.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára