No i akô milô privítaňáä nám Škotland prichystal. Z 30-ok do 13-ok a hmiel a dažďov, ktoré trvali tak dlho, že sa už zdalo, že modrú oblohu už navždy zhltli pažravé sivé oblaky.
Obehali sme dolnú Oravu, aj kus Liptova, no a hlavne sa nám podarilo stráviť pár dní v magickej Zázrivej, jeden z nich rovno na slnovrat, kde sa moje deti prebavili rôznymi zálesáckymi aktivitkami a ja som si pekne a hlboko zadeja-vuovala, pod rozkvitnutými lipami.
Štyri z videných rastú okolo „kaplice‟, ako vraví moja starká, a ak si dobre pamätám tento konkrétny kus z jej rozprávania, o jej výstavbu sa pričinil môj/náš prastarký. Je to bod, kde sa oddychuje na ceste z vrchov do „dediny‟, teda centra, a kde sa deti musia dačím napučiť, lebo už začínajú mrnčať, že ako je to ešte ďalekóóó, mamááá.
 |
 |
| Moja milovaná Zázrivienka Stihli sme aj svätojánske oslavy v susednej vieske, s riadnou vatrou. Magické. Po ceste naspäť k autu sa tento deň, teda už vlastne večer, ešte viac zmagičtil, a to poletovaním svätojánskych mušiek rovno okolo nás. No jednoducho Ján, aký má byť.  Naspäť sa lietadlo rozhodlo meškať niečo cez 2 hodiny. Potom sme na úplne poslednú minútu stihli loď, lebo zas meškal bus. No nič, hlavne, že sme to obomi smermi dali. Za celé to magično to stálo za to. |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára