No ale toto. Normálna zima nám nielen že prišla, ale sa aj drží. Mrzne každý večer, nefúka a toľko slnka, že niektoré minulé mnou zažité letá tu sa môžu hanbiť. Vybrali sme sa preto pešo štrekou, ktorú majú radi turisti, lebo vedie cez 3 distilérky, teda pálenice. Nešli sme kvôli nim, ale kvôli čerstvému vzduchu a výhľadom.
Z prístavnej dedinky Port Ellen, kde sa akurát pilne obnovuje dávno zavretá pálenica, je to niečo vyše 3 míľ. 3 pálenice, 3 míle. Cyklo-peši cesta vedie popri pobreží, lesoch a farmách. Ak človek nejde len rovno po ceste, ale aj odbočí, objaví minipláže, lesíky a útesy. A aj jeden kopec, na ktorý sme sa rozhodli vyškriabať, nedá sa povedať len tak „vyjsť‟, lebo ako vždy bol a je super strmý, s vyschnutou papraďou vytvárajúcou prales a zakrývajúcou zradné jamy v zemi. To nebol výstup, ale brodenie sa.😅
Doteraz som vedela len o dvoch či troch miestach, kde rastú čučoriedky, a tiež len tak za hrsť sa tam dá nazbierať, ale tento kopec, ó, to bude čučko-raj budúci rok. Vysoký čučoriednik všade, s ešte zopár preživšími plodmi, ošľahnutými mrazom. Škoda, že takéto počasie nedokázalo vyničiť kliešte, naivne som si myslela, že už máme od nich pokoj aspoň na 3 a pol mesiaca, ale nie, veselo sa šplhali všetkým mojím možným, nejaký mráz im, zdá sa, nevadil. Nuž, tuhá odroda týchto parazitov.
O nejaký čas bude táto 3D cesta vlastne 5D, lebo okrem reštaurovania spomenutej distilérky sa začína stavať ďalšia, za Port Ellen, pred pálenicou Laphroaig (číta sa lafroig s prízvukom na druhej slabike).Takže to bude už 5 páleníc, 5 kilometrov.
Viac whisky pre stále sa zvyšujúci počet turistov, ktorých je tu aj túto zimu napodiv stále veľa. Nuž, časy sa menia, niektoré stavby chátrajú, niektoré sa prerábajú, niektoré sa budujú nanovo. A tak je to asi dobre.
Výhľad na Írsko
Smerovka do pálenice Laphroaig
 |
| Pálenica Lagavulin s tuleňmi na skalách |
Dunyvaig Castle alebo skôr čo zostalo z hradu
 |
| Vtáčí ostrovček |
 | ||
Výhľad z kopca pri pálenici Laphroaig
|
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára