Meluzínisko sa nie a nie pustiť vlády. Rastie to tu, kvitne to tu, spieva a čviriká o 106, len teplotne akosi nevidno, že jar je už tu. Človek už aj zabudol, ako to vyzerá, keď stromy majú listy a tak sa tešíme, že pomaly sa príroda znova prebúdza.
A vietor šalie teraz v apríli, v marci oddychoval. Proste tu fúkať musí, to inak nejde. Na veľkonočnú nedeľu sa tradične konal závod plastových kačiek dole miestnym potokom. V tom vetre sa tie kačky asi aj lietať naučili.
Prázdniny začali, aj sme boli naivné, teda ja, že vyskúšame paddleboard, a aj keď sú moje deti odolné a po minulé roky sme vyťahovali bazén už pri 11 stupňoch, tento rok ten moment ešte nenastal, buď príliš fučalo alebo bolo pekne, ale až tak mrazivo. Tak sme aspoň behali po kopcoch a plážach.
Na Veľkej pláži to vyzeralo nádejne po moment, keď mi hnedovlasá prestrašene šepce do ucha, že mama, kukni hore. Tak ja kukla, a krava na mňa späť kuk. A za ňou viac kravičiek, táto bola asi vedúca a prišla sa opýtať, či nás môžu vyhnať z miesta, lebo akurát tam rastú púpavy. Tak reku poďte, no, my sa presunieme. O kúsok ďalej sme si znovu rozložili tábor a z nového miesta sme im videli už len ich konce s chvostami.
Pomaly začína sezóna. Turisti sa sem sypkajú z rôznych končín. Dostať sa sem je celkom výzva, hlavne, ak sa tu niekto rozhodne prísť romanticky loďou. Ako aj po minulé roky, rovno pred prvými vlnami turistov, čo je koniec marca/začiatok apríla, sa niečo stane s jednou z lodí a v prevádzke je tak len jedna, ktorá sa tento týždeň stihla ešte aj pokaziť, ale že ju nejako dokázali opraviť a teda len meškala zo 2 hodiny. A potom ti budú na jutube vyskakovať reklamy Navštívte škótske ostrovy a vysočinu. Hm, no dobre no. Za tých 10 rokov, čo som tu, ešte stále akosi nevidno tie sľubované investície do okrajových oblastí Škótska a ostrovov. Ale už sú isto na ceste😏
Ďalšou výzvou môže byť vyznať sa v cestovnom poriadku autobusov. A ďalšou správne vysloviť názvy dedín. Taký Bruichladdich. Má to byť brukladi alebo bruchladi, ale niekto miestny začul od niekoho zďaleka už aj „brukladič‟.
Port Askaig je pre turistov už klasicky v štýle vyslov všetky písmená, no ale gaelčina to má práve že tak, že niektoré sa vo výslovnosti úplne ignorujú, v tomto prípade to druhé „a‟. V prípade slova fialový, purpaidh, sa ignoruje nielen jedno, ale až tri: a, d, h.
A samozrejme, najväčšia výzva: nevyspytateľné počasie. Najistejšie je zobrať si so sebou páperku aj v lete. Niektorým miestnym ju netreba, pokojne v tričku po ulici aj v daždi, aj mraze, ako keby sa nič nedialo. Čiže ak tu niekto zablúdi alebo nevie niečo nájsť, treba sa opýtať niekoho v tričku, ten bude vedieť.😁
Takže prichádzajú začiatky, ale aj konce, a tak sa z môjhu okruhu ľudí ďalší človek rozhodol odtiaľto odsťahovať. Tiež ma to už dlhšie volá kdesi inde, ale ešte sa nič nevykryštalizovalo, stále je to zahalené škótskou hmlou. Uvidíme, kedy a čo skončí a kedy a čo začne. Zatiaľ je dobre tak, ako je, ako vraví moja starká.
Sever a severozápad ostrova |
Maják Carraig Fhada. To druhé „a‟ v tom prvom slove sa samozrejme nečíta, no a v tom druhom, ako som sa to dobre naučila, sa zvukovo ignorujú prvé dve písmená. |
Loch Càm |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára