PIŠKÓTKY ZO ŠKÓTSKA

Tak mi povedala Jura, ostrov vedľa nás, kde sme sa za posledných pár dní vybrali už trikrát. Ísť tam mi napadlo romanticky pri vysávaní, pri monotónnych činnostiach mávam dobré nápady. Počasie malo byť oukej, ale samozrejme ráno nebolo, dáždik, zamračené, bez vetra = midges (malé krvilačné muchy, ktoré sa rady vyskytujú v doslova mrakoch) nás zožerú zaživa tam, akurát počasie pre ne, ráno, hmlisto, vlhko, no ale po hodinke sa na nebi ukázalo trošičku modrej oblohy, asi tak 1 m x 1 m zo zemského pohľadu a odhadu, reku, poďme, nádej stále žije, a ten hmyz nejako nemilosrdne  zničíme a hádam zaberie doma vyrobený sprej. 

Už kvitne vres, a teda je už po lete. Aj husi sme už počuli gágať, čiže už začína zima. Celkom potešiteľné je, že nám namiesto ôs do domu vlietavajú hlavne motýle, pásikavého hmyzu je tento rok málo. 

 ... počasie stále trvá, už tretí týždeň máme teploty také, že pred pár dňami som musela zaliezť na chvíľu dnu, čo tak pražilo. Zem je suchá, záhradu hadicujeme ostošesť, traktory polievajú polia s jačmeňom.

Začal whisky festival. V hlavnej dedinke to včera behalo, žilo a vrelo. Niektoré regály v obchode poloprázdne, niektorí turisti od samého vzrušenia zabúdajú kukať dozadu, keď cúvajú autom, videli sme rôzne kolízie na cestách, zvlášť jeden deň bol nejaký šiši v tomto, či to na retrográdny Merkúr zvaliť či čo... No nič, hlavné je, že návštevníci aspoň jazdia po ľavej strane, zatiaľ sme nikoho ísť v protismere nevideli.

Meluzínisko sa nie a nie pustiť vlády. Rastie to tu, kvitne to tu, spieva a čviriká o 106, len teplotne akosi nevidno, že jar je už tu. Človek už aj zabudol, ako to vyzerá, keď stromy majú listy a tak sa tešíme, že pomaly sa príroda znova prebúdza.

Čas sa akosi zrýchľuje, za chvíľu jar a potom sa zas začnú trúsiť turisti, najskôr tak nenápadne, potom plnou loďou vpred. Bude to ako vždy hlavne za whisky, ale aj nealkoholoví ľudia si tu nájdu dačo svoje.