Čížiček, čížiček, vtáčik maličký. Zlatučký, maličký, ale aký zúrivý. Vie sa našuchoriť tak, že sa ho zľaknú aj väčšie operence, vlastne všetky, ktoré nám poletujú okolo domu. Teda poletovali, lebo toto som začala písať už kedysi v zime a reku, na najdlhší deň v roku by som to mohla aj dokončiť.

Odvtedy už majú ptáčätká, ako by povedala moja starká, iné starosti. Lenže čas maratónuje tak rýchlo, že za chvíľu budeme zas kupovať kilá slnečnice. A zas budeme pozorovať, ako sa to tu bije a trhá o jedno-jediné semiačko. 

Stretnutí s vtákmi sme za tie roky nazbierali dosť. Lieta nám ich tu vyše 100 druhov, z toho dva druhy orlov, jeden z nich sa nám minule zjavil rovno nad domom, v počte najskôr 2 a potom 5. 

S oystercatchers, lastúrničiarmi, máme celkom čerstvý zážitok z prechodu cez pláž. Ideme, ideme a zrazu piskot, ony pištia aj tak normálne riadne prenikavo, no ale tentokrát to bolo ešte o stupeň vyššie, vreskot a doslova behanie po pláži s jedným krídlom vykriveným. Už som si aj skoro začala myslieť, že sme našli ďalšieho zraneného vtáka, ale čosi sa mi na tom nezdalo a veru, bol to vtáčí ofajč. Boli sme blízko pri hniezde, ktoré bolo len tak až nedbalo „položené‟ na kameňoch, čo bol práve ten dômyselný spôsob kamufláže, lebo na prvý pohľad si ho človek ani nevšimol. A ten akože zranený vták nás chcel takto od hniezda odlákať, ako to vraj robí veľa pobrežných druhov. To také lastovičky sa netoto s nejakým odlákaním, urobia si hniezdo rovno pri dverách a potom sa človeku snažia zapichnúť rovno do hlavy v snahe si ho obrániť.  

Inak tu máme aj husi, kačky, volavky, labute, havrany, vrany, krkavce i kukučky a veľa menších pierkových tvorov, takže na jar a v lete to tu čviriká, čipká a spieva.

Spievajú tu nielen zvery, ale aj ľudia a dokonca vraj aj piesok. Pláž Spievajúce piesky s pekným majákom a kapela Mànran na whisky festivale v pálenici Lagavulin: 

Cesta k Pieskom cez lesík s medvedím cesnakom

Kravy si v ten deň nárokovali chodník

Pekný to majáčik