Ešte pre tým, ako nastúpili vetry a dažde (ale aj dúhy, to je tá vizuálne príjemná stránka ostrovnej zimy), stihli sme preskúmať miesto, kde sme už síce párkrát boli, ale keďže má svoje zvláštne čaro, rozhodli sme sa tam ísť opäť.
sobota 31. októbra 2020
streda 30. septembra 2020
RIEKA, CHLIEB, KOPCE
Ako každé leto, neskoré leto a skorú jeseň, je stále čo robiť a konzervovať: huby (tie boli tieto rok hojné), černice (tým neviem čo sa stalo tento rok, horko-ťažko kde-tu čosi-kdesi som našklbala, asi majú nejaké sedemročné cykly, lebo doteraz boli vždy a všade, a tento siedmy rok sú biedne), bazu (tá je tiež nejaká opelichaná, asi vetrom a vtákmi), a chytro-chytro si nazbierať posledné byliny a naložiť ich do rôznych tekutín (tie sa držia dôstojne a dajú sa nájsť kade-tade).
sobota 27. júna 2020
DLHONOČNÝ JÚN...
... nám pred pár dňami začal svoje pomalé skracovanie. Ale ešte stále sa dá pozorovať, ako slnko vlastne vôbec nezapadá a zore sa dajú kukať celú noc. Že kto by bol hore celú noc? Keby sa chcelo, tak by sa dalo, lebo poriadna tma, ktorá by zalepila oči nám ľudkom na aspoň väčšinu noci, nenastáva. A tak si ju vyrábam po starosvetsky, vankúšom na očiach.
nedeľa 10. mája 2020
POTECHA DUŠE
Kedysi, počas mojich prvých rokov tu, som často, a hlavne v zime mávala pocit hroznej stiesnenosti. Keď som hlavou rozoberala, na akom malom a priestorovo aj možnostne obmedzenom mieste to žijem, chytala ma depresia. Potom som pochopila, že to nie je o mieste, ale o mojom nastavení.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)